(zdroj: Ján Saloň )
Schádzame z rýchlostnej cesty pri Starej Ľubovni a pred nami sa otvára panoráma s Ľubovnianskym hradom. Navigácia ukazuje posledných pár minút cesty, na konci ktorej prichádzame do areálu spoločnosti TIS, ktorú založili bratia Regecovci. Rodinná firma sa v meste na severovýchode Slovenska už 30 rokov venuje výrobe, predaju a distribúcii zeleniny, ovocia a tradičných mliečnych výrobkov. Dodnes im pomáha aj otec, ktorý sa aj vo veku 83 rokov aktívne zapája do práce.
Rodičia vštepili súrodencom Regecovcom lásku k prírode, zvieratám, čistote, poctivej práci a štedrosti, v akej ju za tri desaťročia posúvajú i naďalej vo forme rodinnej firmy TIS.
„Vyrábame len to, čo by sme si sami kúpili,“ prízvukuje kvalitu ako pilier hodnôt firmy jej majiteľ a dodáva, že základom sú prvotriedne suroviny. Tie pestujú predovšetkým na svojej farme, kde majú vlastnú mliekareň i bitúnok. Vybudovali ju v obci Toporec zasadenej do pokojnej prírody približne 20 kilometrov od Starej Ľubovne.
Zelenina len od overených pestovateľov z regiónu
V areáli ľubovnianskej prevádzky sa okrem hlavného administratívneho sídla nachádza aj kvasiareň, odkiaľ sa šíri výrazná vôňa čalamády. V priestoroch už pri primeranej teplote čaká na spracovanie približne sto ton naskladnenej kapusty, ktorú doviezli z vlastných polí z farmy v Toporci. Časť kapusty je už v obrovskom sude, kde sa spoja chute a čalamáda bude pripravená na balenie a export.
Ľuboš Regec prezrádza, že neprešla žiadnymi varnými procesmi, iba kvasením. Tento postup spracovania majú dlhodobo overený a nie je dôvod ho meniť. Investovali však do technológie na dávkovanie, aby fungovali efektívnejšie. Neexperimentujú ani s dodávateľmi zeleniny, ktorú potrebujú dokúpiť.
„Ovocie a zeleninu sa snažíme kupovať najmä od miestnych a dôležitá je pre nás poctivosť. Jednak chceme vedieť, od koho je, a tiež by nemala cestovať viac ako 100-200 kilometrov. Dovážame napríklad od pestovateľa spoza Dunajca, ktorého poznáme 20 rokov a pestuje 50 kilometrov od nás,“ vysvetľuje Regec.
Pomáhajú ľudia, ktorí si kupujú lokálne výrobky
Produkcia a spracovanie mlieka sa v ľubovnianskej rodinnej firme odlišuje od toho, ako to robia veľké firmy. Mlieko spracúvajú v takej podobe, v akej im ho krava či ovca dá.
„Keď chceme urobiť jogurt, máme vždy iné mlieko. Raz je v ňom viac bielkovín, potom viac tuku, a preto upravujeme proces tak, aby mu vyhovovala tá-ktorá vstupná surovina. Mliečnej kultúre musíme dať čas, lebo nepridávame ani modifikovaný škrob, ani stabilizátory. A preto nevieme zahustiť jogurt inak, ako keď sa „dohodneme“ s baktériami, že spotrebujú laktózu a skoagulujú bielkoviny. A na to treba čas a teplo,“ opisuje spôsob výroby Regec.
Kým jogurt zhustne, musí odstáť 8-10 hodín a potom ho znova schladia. Poctivé a husté jogurty vyrábajú aj 24 hodín a majú 14-dňovú záruku, a to vrátane dvoch dní dopravy. Vo výsledku ostane pre spotrebiteľa 12 dní.
Mlieko ako od babičky na dedine
Pri vstupe do mliekarne v obci Toporec človek zacíti silnú vôňu mlieka.
„Keď sme tu každý deň, už si ju neuvedomujeme. Po troch dňoch dovolenky si však aj naše nosy musia opäť zvykať,“ konštatuje s úsmevom vedúca mliekarne Viera Michalová.
Celá výroba od získania mlieka až po spracovanie v podobe výsledného produktu prebieha v neveľkých priestoroch v drevenej prístavbe. Pri bežnej produkcii mlieka sa tu tri pracovníčky musia obracať.
„Ovčieho mlieka máme na vrchole sezóny, niekedy v marci až apríli, denne aj 350 litrov. Dojíme 180 oviec, no v tomto roku plánujeme výrobu navýšiť. Kravského mlieka máme pri najvyššej dojivosti 170 litrov denne,“ opisuje vedúca mliekarne Viera Michalová a dodáva, že s týmto objemom sú stále mini-mliekarňou a nemôžu konkurovať veľkým spracovávateľom mlieka.
V Toporci skladujú mlieko len z večera do rána, na druhý deň sa všetko spracováva.
„Večerný nádoj sa uskladní a s ranným nádojom sa všetko mlieko spracuje,“ opisuje mliekarka. Fungujú v jednozmennej osemhodinovej prevádzke, no ak by sa z akýchkoľvek dôvodov spracovávať nestíhalo, v robote šichtu potiahnu. Mlieko nemôže ostať čakať, nikdy sa neuskladňuje dlhšie ako na nevyhnutný čas. Pri spracovaní mlieka je tabu akákoľvek chémia či špeciálne úpravy.
„Ani nepasterizujeme, ani neodstreďujeme. Každý jeden produkt je z nadojeného a neupraveného mlieka, ktoré o nič neochudobňujeme. Používame jedinú konzervačnú látku, a to soľ,“ vysvetľuje Michalová a dopĺňa, že preto má ich mlieko záruku tri dni. Nechcú umelo predlžovať jeho trvanlivosť, preto doň nič nepridávajú.
Jeho chuť je ako návrat k starej mame na dedinu, keď sa na poctivom mlieku vytvorila takzvaná „mliečna kožka“ a pri odložení v teple mimo komory prirodzene skyslo.
Kravské mlieko používajú na jogurty, kyslomliečne výrobky, kefír a parené výrobky, vankúše, zrejúce syry a obľúbené ťahané nite, ktorých sa nevedia prejesť ani všetky tri kolegyne v mliekarni. Z ovčieho mlieka zase vyrábajú stopercentnú ovčiu bryndzu, srvátkový fitness syr, žinčicu a klasickú ovčiu hrudku.
Či je o takú poctivosť záujem, vníma vedúca mliekarne ako vec individuálneho prístupu.
„Kto si chce kúpiť kvalitu a je ochotný za ňu zaplatiť, nájde si k nej cestu. Klienti k nám cestujú z Popradu či Košíc a prichádzajú s tým, že poznajú naše produkty a chcú vidieť, čo aktuálne máme na predaj,“ prezrádza. Okrem podnikovej predajne sú výrobky TIS dostupné aj v Kauflande. Mlieko do predajní dodávajú vo vratných sklenených fľašiach, ako to bolo bežné pred rokmi. Fľašu vrátite rovnako ako iné vratné obaly vo fľaškomate a peniaze za ňu dostanete naspäť. Fľaše sa vrátia spoločnosti TIS, ktorá ich vyčistí a pripraví na opätovné použitie.
(zdroj: Ján Saloň )
Ako na salaši u Maťka a Kubka
Súčasťou areálu farmy je tiež bitúnok, kde raz do týždňa porážajú z chovaného hovädzieho dobytka alebo oviec. Ľudia z okolia si na domáce mäso zvykli. Telefonicky si dohodnú, ktoré časti z mäsa by si chceli kúpiť a na farme im ho pripravia.
Pre rodinu Regecovcov je dôležité vytvoriť pre zvieratá vhodné podmienky. Hoci ide o pôvodnú budovu niekdajších štátnych majetkov, kde maštaľ ostala, zvyšok dobudovali. Od vstupu do priestorov je jasné, že si zakladajú na čistote a prírodnej báze bez chémie. Necítiť žiadne neprirodzené vône, len pach hnoja.
„Priestory sa snažíme stále vylepšovať. Vymenili sme okná, aby kravy, ktoré dojíme, mali teplo a nevadil im prievan,“ vysvetľuje Ľuboš Regec. Okrem renovácie priestorov nezaháľajú ani s technologickými vylepšeniami. Manuálne dojenie už vystriedalo strojové prostredníctvom dojičky na ovce. Pri dojení takmer troch stoviek oviec sa striedajú traja robotníci.
Priznáva, že sa stále boria s efektivitou, keďže prevádzky neprodukujú vysoké zisky. Podľa Regeca to však stojí to za to, pretože má okolo seba výnimočných ľudí. Spoločnými silami rodinnú firmu posúvajú k naplneniu vízie sebestačnosti a otváraniu sa čoraz širšej verejnosti.
„Výrobnú časť máme a produkty potrebujeme umiestniť u stabilných partnerov. Robíme všetko pre to, aby sme bežným spotrebiteľom, miestnym kuchárom i pohostinstvám ukázali, čo je u nás iné a aké výrobky im ponúkame,“ opisuje Ľuboš Regec.
Jeho túžbou je každú sobotu premeniť predajné miesto na farme na pravidelný trh. „Prídete s celou rodinou na farmu, deti sa zahrajú, nakúpite si, ochutnáte niečo dobré, dáte si kávu. Potrebujeme však k týmto plánom podporu, aby sme mali na to peniaze. Na tom pracujeme všetci,“ uzatvára majiteľ firmy TIS.
Tento článok vám prináša Kaufland.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
