INZERCIA

Prísne kontroly a veľa tepla. Takto sa vyrába mlieko

Záujem o mlieko dlho upadal, no znova rastie. Navštívili sme mliekareň, ktorá denne spotrebuje 280-tisíc litrov mlieka.

Tatranská mliekareň Tami v Kežmarku (Zdroj: Welin Nagyová)

Je päť hodín ráno a nad Tatrami práve vychádza slnko. Sýto oranžová sa nad horizontom postupne stráca a prechádza do modrej. Každý deň tak isto.

Slnko stúpa vyššie a vyššie, až kým celkom nevyjde a neprivíta nový deň. Na družstvách a farmách si dlho nepospia, ranné dojenie končí o šiestej. Každá krava dá v priemere 18 litrov mlieka denne a pre TAMI je to mlieko od 15 600 kráv za 1 deň .
Po nadojení putuje mlieko do veľkých tankov, aby sa vychladilo na 4 až 6 stupňov a potom je sťahované cisternou do mliekarne.

„Ako to dnes vyzerá?“ pýta sa vodič robotníka.

„Výborne, všetko v poriadku,“ odpovie mu a podpíše papier, že mlieko skontrolovali a neobsahuje žiadne inhibičné látky ani choroboplodné zárodky. Podobných podpisov a kontrol čaká mlieko ešte viacero.

Kontrola napríklad sleduje, či mlieko vplyvom technických problémov (napríklad nedostatočného chladenia) neskyslo. Práve opakovaná kontrola je základom celej výroby.

Chybné mlieko sa do výroby nedostane

Od začatia dojenia až do zabalenia konečného produktu je mlieko schované v potrubí. Prvýkrát sa na vzduch dostane až doma u zákazníka.

O siedmej je už mlieko prečerpané do cisterny, ide sa s ním do závodu Tatranskej mliekarne v Kežmarku. Štyri hodiny od podojenia, teda okolo desiatej, prichádzajú prvé autá.

Sto metrov od vrátnice je výskumné centrum. Musí tadiaľ prejsť každé privezené mlieko. To je 280-tisíc litrov prekontrolovaného mlieka denne. Nie však celého množstva, ale vzorky z každého.

Tatranská mliekareň berie mlieko len zo schválených chovov. „Z každej cisterny musíme zobrať vzorky. Test na inhibičné látky trvá zhruba sedem minút, kým zistíme, či je mlieko bez zvyškov liekov a liečiv. Potom kontrolujeme zloženie mlieka, to vieme zistiť za päť minút,“ hovorí hlavný kontrolór.

O kvalite mlieka rozhoduje jeho tučnosť a obsah bielkovín. Podľa toho je aj mlieko zatrieďované do kategórií. Ak spĺňa požadované legislatívne atribúty, pokračuje na velín, kde sa ďalej ošetruje. Podľa druhu výrobku, na ktoré je mlieko určené, sa mlieko pasterizuje. Napríklad, na syry je najlepšie jeden deň staré mlieko.

Ako môže byť mlieko trvanlivé

Nasleduje teda buď šetrná alebo vysoká pasterizácia. „Šetrná pasterizácia je prvá, následne sa upravuje tučnosť, ktorú musí mlieko mať,“ opisuje procesy vedúci smeny, kým sa spolu prechádzame po hale.

„Vysokú pasterizáciu používame na výrobu čerstvého alebo UHT mlieka. Podľa toho je rozdiel či máte záruku na mlieko 18 dní alebo 6 mesiacov,“ dopĺňa ďalej vedúci smeny.

Šesť mesiacov je predĺžená trvanlivosť a na jej dosiahnutie sa využíva UHT proces. Mlieko sa vtedy zahrieva na 135 °C po dobu jednej až dvoch sekúnd. Následne sa rýchlo schladí a prichádza plnenie. Ultravysokotepelný ohrev mu dodáva mierne karamelovú chuť a od čerstvého mlieka ho trochu odlišuje.

Práve UHT ohrev je najnáchylnejšia časť výroby. Ak by došlo k poklesu teploty pod požadovanú úroveň, stroj by sa ihneď vypol, pretože by nedokázal udržať sterilitu produktu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Nie je mlieko ako mlieko. Viete, ako sa od seba líšia?

„Jedna plnička dokáže za hodinu zabaliť 6 000 litrov mlieka. Automatizovaná kartonovačka ho zbalí a posuvným pásom posúva k paletizátoru. V takejto forme ho poznajú aj naši zákazníci. Za celý čas sa ho nedotkne ľudská ruka,“ hovorí riaditeľka výroby Monika Kurucová.

Mlieko sa balí na stredisku zvanom stačiareň. Objednávky od zákazníka rozhodujú, či mlieko bude spracovávané ako čerstvé alebo trvanlivé.

Podľa hovorcu spoločnosti Kaufland Martina Gärtnera rozhodujú o tučnosti mlieka zákazníci.

„Spotrebitelia požadujú, aby bol obsah tuku vo výrobkoch každý deň rovnaký. Štandardizácia je mechanický proces, pri ktorom sa upravuje obsah tuku v konzumnom mlieku na požadovanú hodnotu 0,5 %, 1,5 % alebo 3,5 %. U nás je najväčší záujem o čiastočne odtučnené alebo polotučné mlieko. Prednosť mu dáva až 66 % zákazníkov.“

Každé mlieko má svoju minulosť

„Keby sme chceli, tak mlieko vieme vyrobiť a expedovať do 24 hodín od nadojenia. Avšak po zabalení dávame vzorky do termostatu na sedem dní, vďaka čomu vieme, ako bude mlieko vyzerať na konci dátumu spotreby. Až potom ho uvedieme na trh,“ vysvetľuje riaditeľka výroby Monika Kurucová.

Rýchlu prácu s mliekom umožňuje aj fakt, že najvzdialenejšia krava je vo vzdialenosti maximálne 200 km. Ďalej nechodia. Jednak sa to neoplatí, ale hlavne je to región inej mliekarne.

Zaznamenané nemajú len vzdialenosti fariem a družstiev, ale aj cestu mlieka. Zapísaná je aj na škatuliach.

„Na škatuliach uvádzame, dokedy má mlieko záruku, o koľkej sa vyrábalo, v ktorom tanku bolo, koľké bolo v poradí v danej šarži a cez aký paster išlo. Vieme o ňom všetko. Každé mlieko má svoju minulosť a vieme zistiť, z ktorej cisterny a z ktorého dvora je,“ približuje riaditeľka výroby Monika Kurucová.

Okrem toho je škatuľa z každej várky odložená na dobu šiestich mesiacov, teda počas celej doby trvanlivosti. Ak by došlo k akémukoľvek problému, vedia si pozrieť smenové záznamy a prípadne celú šaržu stiahnuť.

„Ku každej škatuli máme zaznačené, ktorý procesár a strojník bol práve v práci, kedy sa začalo spracovávať, koľko vzoriek sa odobralo na začiatku, v prostriedku a na konci výroby alebo či boli nejaké poruchy a zastavenia.“

Stovky tisíc škatúľ mlieka v jednom sklade

Po rozhodnutí, či bude mlieko čerstvé alebo trvanlivé, prichádza k plneniu. Vojsť do haly vyzerá ako pozerať sa na zábavný park s kolotočmi. Na jednej strane idú po dlhých pásoch škatule mlieka vo dvojiciach, inde ich stroj dáva dokopy po dvanástich a robotníci ručne zatvárajú do väčších balení.

Materiál na škatule je tu už 24 hodín predtým, ako ho použijú. Musí mať rovnakú teplotu a vlhkosť ako okolie. Keď je v požadovanom stave, vložia ho do stroja. Tam si plničky rozoberú celý kotúč a postupne ho menia na hranaté obaly potlačené grafikou rôznych výrobcov. Rozdiely v mlieku privátnych značiek a Tami nie sú žiadne, jedine v dizajne.

Plničky vyzerajú ako veľké mechanické ruky, ktoré pracujú v takom tempe, že nemáte šancu zistiť, kedy sa mlieko dostane do škatule. Na vrchnom poschodí je len veľká rolka tetrapaku, ktorú stroj postupne rozreže a zlepí. Vzniká z toho akýsi vysoký okrúhly valec, do ktorého nenápadne vteká mlieko. Vždy pri tej istej rýchlosti, inak by hladina nerovnomerne stúpala alebo klesala.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Kravské, kozie, ovčie alebo iné?

Mechanická ruka zrazu odsekne potrebnú veľkosť škatule, spraví tri pohyby a z okrúhleho valca je hranatý obal. Za hodinu takto dokáže spracovať 6000 škatúľ. Stačí ho na začiatku smeny nastaviť a pracuje bez prestávky.

Ďalej putujú položené na páse, aby na ne o kúsok ďalej tlačiareň strekla dátum výroby a spotreby. Bez zastavenia, vzduchom a na diaľku, tsss, tsss, tsss, jedna škatuľa za druhou.

Mlieko je hotové. Ostáva ho previesť do skladu, naložiť na palety, zabaliť a zaradiť do regálu. Na ôsmich poschodiach má každá paleta priradený svoj kód a čaká na povel, kedy ju môžu naložiť do vychladeného a umytého kamióna. Odtiaľ je už len jedna cesta. Do obchodov.

Spotreba mliečnych výrobkov narastá, záujem o profesiu upadá

V Tatranskej mliekarni pracuje vo výrobe na tri smeny a sedem dní v týždni 129 stálych robotníkov a približne 40 brigádnikov. Ďalší ľudia sú na dovoze, expedícii, skladovaní či administratíve.

„Je stále menej ľudí s mliekarenskými a potravinárskymi učňovkami, pritom práce je stále viac. Staviame ďalšiu halu na výrobu syrov, s ľuďmi je však problém,“ hovorí marketingová manažérka Tami Martina Bjalončíková.

„Spotreba mliečnych výrobkov sa pomaly zvyšuje, avšak množstvo vyrobeného kravského mlieka je na približne rovnakej úrovni už desať rokov,“ dodáva Jana Planková zo Slovenského mliekarenského zväzu.

Štatistiky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka uvádzajú nárast spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku zo 153 kg na jedného obyvateľa v roku 2008 na takmer 179 kg v roku 2016. Spotreba konzumného kravského mlieka sa v ostatných desiatich rokoch hýbe okolo 46 litrov na jedného obyvateľa za rok. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča spotrebu až 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na osobu a rok.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného

Tento článok vám prináša Kaufland.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Téma: Obchod a nakupovanie


Článok je zaradený aj do ďalších tém Kaufland

Neprehliadnite tiež

Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného

Kváskový chlieb bez droždia sa dostal do viacerých domácností, zato z pekární takmer vymizol. Navštívili sme pekáreň, ktorá sa nevzdala.

Slováci siahajú po bio a vegetariánskych potravinách čoraz viac

Byť vegetariánom, dokonca vegánom je v posledných rokoch čoraz populárnejšie.

Prísne kontroly a veľa tepla. Takto sa vyrába mlieko

Záujem o mlieko dlho upadal, no znova rastie. Navštívili sme mliekareň, ktorá denne spotrebuje 280-tisíc litrov mlieka.

Nie je mlieko ako mlieko. Viete, ako sa od seba líšia?

Vedeli ste, že Slováci ročne vypijú okolo 160 litrov mlieka na osobu?