Prvé dôkazy o využívaní obilnín na účely stravovania siahajú ešte do doby zberačov, v mladšej dobe kamennej. V tom čase však išlo len o zmes zŕn, ktoré by nám dnes pripadali ako tráva. Obilie prešlo dlhou cestou šľachtenia, kým získalo svoju súčasnú podobu.
Cesta od obilia po chlieb
S rozvojom primitívneho poľnohospodárstva sa objavil aj prvý pečený chlieb. Spočiatku išlo o nekysnutý chlieb, kedy sa obilné zrná rozdrvili, zmiešali s vodou a upiekli. Dodnes ho poznáme ako arabský pitta. Významným míľnikom v histórii pečiva bol vynález pece, ktorý priniesol rovnomerné pečenie zo všetkých strán aj možnosť piecť rôzne druhy pekárenských výrobkov.
(zdroj: Fotolia)
Súčasnosť ponúka chlieb a pečivo, ktoré síce vychádzajú z rovnakých základov výroby, avšak vďaka pokroku máme nepomerne bohatší výber. Okrem svetlého a tmavého môžeme ochutnať celozrnné či s rôznymi špeciálnymi dochuteniami. „V súčasnosti ponúkame takmer 700 rôznych druhov pekárenských výrobkov,“ uviedol hovorca spoločnosti Kaufland Martin Gärtner. Ako dodal, najpredávanejšími však stále zostávajú výrobky z bielej múky, a to klasický rožok a konzumný chlieb.
„Naši zákazníci nakúpia mesačne toľko rožkov, že keby sa spojili, vytvorili by reťaz dlhú ako hranice Slovenska, teda 1 652 kilometrov,“ poznamenal M. Gärtner.
Telo si pečivo žiada
Podľa odborníkov z Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre majú v rámci dennej skladby potravín tvoriť 75% komplexné sacharidy, kde je hlavnou zložkou škrob, teda chlieb, pečivo, cestoviny a podobne. Zvyšných 25% pripadá na jednoduché sacharidy. Odporúčaný denný príjem sacharidov sa pohybuje od 320 g do 580 g, pričom základným zdrojom sú obilniny, ktoré pokrývajú viac ako polovicu tejto energetickej potreby.
Ako sa však v širokej ponuke vyznať? Odborníci z Ambulancie klinickej výživy (AKV) v Bratislave vo svojom článku „Ako si vybrať zdravé pečivo“ uvádzajú, že častá konzumácia bieleho pečiva zvyšuje riziko obezity, zatiaľ čo vďaka celozrnnému je človek dlhšie sýty. Upozorňujú, že výrobky označené ako fit, cereálne, viaczrnné či tmavé nemusia byť jednoznačne zdraviu prospešné. Ak je výrobok vyrobený z cereálií, znamená to v preklade z obilnín (to môže znamenať aj z bielej múky, s prifarbením).
(zdroj: Fotolia)
„Vnímame súčasný trend zdravého stravovania a naši zákazníci sú tiež senzitívni na zdravšie alternatívy pekárenských výrobkov,“ povedal M. Gärtner. V ponuke majú výrobky, ktoré AKV zaradili do najzdravšej A kategórie, napríklad Celozrnný ražný chlieb s mrkvou a slnečnicou, či Slatinský chlieb celozrnný. Na prvom z nich ocenili 10 % podiel strúhanej mrkvy, rovnaký podiel slnečnicových semiačok, žiadne konzervanty, lepok ani cukor a druhý zasa obsahuje rôzne druhy celozrnných múk (pšeničná, ražná, ovsená, jačmenná, pohánková, amarantová) a ľanové semiačka.
Celozrnné pečivo sa vyrába z celozrnnej múky, ktorá obsahuje aj vonkajšie vrstvy zrna obilí. Tieto sú bohaté na vlákninu s obsahom vitamínov, minerálnych látok a esenciálnych mastných kyselín. Celozrnné výrobky tiež obsahujú vlákninu až 8,5 g v 100 g (odporučená denná dávka je 20 - 30 g vlákniny). Tá pomáha znižovať hladinu cholesterolu v krvi, pôsobí ako prevencia cukrovky, rakoviny čriev, aj zápchy.
Život bez chleba?
Mnohí priaznivci bezlepkovej stravy vylučujú z jedálneho lístka chlieb a pečivo, pretože sú zdrojom lepku. Rozhodnú sa mu dobrovoľne vyhýbať bez zjavných dôvodov. Sú presvedčení, že takáto strava je voľba zdravého životného štýlu bez negatívnych následkov či nevýhod. V skutočnosti však lepok prijímajú v mnohých iných potravinách.
(zdroj: Fotolia)
Navyše neexistujú žiadne údaje, že lepok pôsobí toxicky u inak zdravých ľudí. Pokiaľ sa nejedná o pacientov s diagnostikovanou celiakiou, s alergiou alebo intoleranciou na pšenicu, nemá bezlepková diéta žiadne opodstatnenie a zdravotné výhody. Opak môže byť pravdou.
Bezlepkové potraviny často obsahujú väčšie množstvo tukov a sacharidov, takže môžu prispieť k zvýšenému výskytu obezity, inzulínovej rezistencie a metabolického syndrómu. Okrem toho môže bezlepková strava viesť k deficitu vitamínov skupiny B, hlavne vitamínu B12, vitamínu D, kyseliny listovej, vlákniny, železa, horčíka, vápnika a zinku. Vylučovanie pekárenských výrobkov zo stravy je teda v tomto prípade neopodstatnené.
Tento článok vám prináša Kaufland.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Autor: Kaufland
