(zdroj: SME Creative, Jakub Straňanek)
Keď v terchovskom pivovare Vŕšky čapuje pivovarník František Hujík z nerezovej nádrže remeselné pivo na kontrolu, aj po rokoch sa mu zatají dych. Zodvihne orosený pohár, prižmúri oči a sleduje, ako sa ranné svetlo láme v jantárovej farbe.
Príslovie, že remeslo má zlaté dno, tu platí doslova.
„Má iskru aj krásnu penu, môže byť,“ povie a priloží si ho k ústam. „Najlepšie je, že sem musím každé ráno prísť a koštovať. Pijeme zadarmo, ale len počas pracovnej doby, to znamená, že celý deň pracujeme. Viete, že pri kontrole môžeme nafúkať? Ak nenafúkame, tak sme vlastne ani nepracovali,“ hovorí so smiechom.
(zdroj: SME Creative, Jakub Straňanek)
Turistická atrakcia v Terchovej? Pivo
Malé remeselné pivovary zažili na Slovensku za ostatných desať rokov obrovský rozmach. Kým v roku 2009 ich u nás fungovalo len sedem, o desať rokov neskôr ich už bolo viac ako sedemdesiat.
Ten terchovský otvorili na zelenej lúke v roku 2012 ako súčasť turisticky vyhľadávanej lokality v rezorte Dreveníc.
„Chceli sme na nové miesto prilákať ľudí, niečím ich osloviť. V tom čase začínal boom minipivovarov, čo sa nám zdalo ako dobrý nápad. Musím povedať, že svoj účel to splnilo dokonale. Už po dvoch rokoch sme výrobu piva rozšírili na tritisíc hektolitrov a o pár rokov bolo aj to málo. Druhý pivovar sme preto postavili v Žiline na sídlisku Vlčince,“ spomína na začiatky pivovaru jeho manažér Juraj Knapec.
Väčšinu produkcie terchovského pivovaru dodnes „skonzumuje“ vedľajšia reštaurácia. „Ľudia prídu na miesto len preto, že je tam pivo z miestneho pivovaru,“ hovorí Knapec.
Pod názvom Vŕšky dnes funguje aj tretí pivovar vo Zvolene, ten má však iného majiteľa. „Je to naša franšíza. Naučili sme ich variť pivo, naši pivovarníci tam chodia pravidelne na kontrolu a riešime s nimi všetky problémy,“ vysvetľuje Knapec.
(zdroj: SME Creative, Jakub Straňanek)
Začiatky malého pivovaru
„Kedysi sme mali predstavu, že uvariť pivo je jednoduché podobne, ako uvariť polievku podľa receptu. No keď k nám prišiel prvý pivovarník, veľmi rýchlo nás vyviedol z omylu. Je to alchýmia. Chmeľ nie je vždy identický, v rôznom čase sa jeho vlastnosti odlišujú, má iné kyseliny aj inú silu. Uvariť dobré pivo jedenkrát sa môže podariť. Ale uvariť ho stokrát tak, aby bolo rovnako dobré, na to treba hlavu,“ hovorí Knapec.
V Terchovej a Žiline pracuje spolu len šesť ľudí. Každý je zastupiteľný a vie uvariť pivo do finálneho stavu, pričom celé to riadi hlavný pivovarník. S prácou začínajú skoro ráno, kvôli letným horúčavám niekedy aj o tretej.
„Celé je to manuálna výroba. Pivo fľaškujeme na plničke ručne a rovnako na ňu lepíme aj etikety a dávame dátumovky. V lete ideme doslova na hranu, viac by sme asi nestíhali uvariť. Pivo potrebuje od uvarenia dvadsaťdva, niektoré až tridsať dní zrenia. Nedá sa to unáhliť, všetko potrebuje svoj čas,“ konštatuje Knapec.
Najväčší problém, ktorý museli na začiatku v pivovare vyriešiť, bolo nájsť človeka, ktorý bude vedieť uvariť dobré pivo, teda kvalitného pivovarníka. Podarilo sa to a dnes ich majú na troch miestach až štyroch. V Terchovej pracuje jeden z najskúsenejších pivovarníkov na Slovensku František Hujík. S varením piva má viac ako 40-ročné skúsenosti.
(zdroj: SME Creative, Jakub Straňanek)
V Bratislave idú špeciály, na severe klasika
V pivovare Vŕšky varia kvasinkové, nepasterizované a nefiltrované pivá. Jedenástku, dvanástku a trinástku, medové pivo i nealkoholické pre športovcov a príležitostné špeciály.
„Prvé pivo, ktoré sme začali variť, bola polotmavá jedenástka. V tom čase ešte bola svetlá, ale po dvoch rokoch sme ho premenovali na polotmavé. Nasledovala tmavá trinástka. Občas sme pridali nejaký špeciál a vyskúšali sme rôzne malé série a ochutené pivá ako slivkové, višňové, weizen, IPA, niektoré aj uletené, napríklad čili rumba, čokoládové či nugátové,“ vyratúva Knapec.
Hneď prvé vyrobené pivo bavorského typu, svetlá jedenástka, ocenili na najprestížnejšej slovenskej súťaži zlatou Pivnou korunkou. Terchovský tmavý špeciál trinástka si zo súťaže zas odniesol bronzovú Pivnú korunku.
Všetky pivá spája jedno. Pri ich výrobe nepoužívajú žiadnu chémiu, umelé esencie ani farbivá. Najviac práce im dalo vyvinúť medové pivo, do ktorého pridávajú pravý med.
„Med je surovina, ktorú kvasnice skonzumujú, pretože sa kŕmia cukrom. Keď sme s ním začínali, stávalo sa, že nám pivo prekvasilo a zostali len prázdne poháre od medu, ale chuť nikde. Museli sme nájsť spôsob, aby tam zostal. Nakoniec sme to dokázali,“ hovorí manažér pivovaru.
(zdroj: SME Creative, Jakub Straňanek)
Plast sa sklu vyrovná
„Najradšej mám žilinskú dvanástku, ktorú sme prvýkrát uvarili tu v Žiline. V predaji vedie jedenástka, ale dvanástka ju dobieha. Rozdiely sú aj medzi regiónmi. V Bratislave sa výborne predáva IPA, pričom ľudia na severe čakajú skôr klasické pivo, teda ležiaky,“ vysvetľuje Knapec.
Pivo plnia do litrových plastových fliaš a menšie trojdecové aj do skla. Podľa neho si však zákazník rozdiel nevšimne, uvedomí si to iba jeho peňaženka.
„Nie je žiadny rozdiel v chuti, trvanlivosti ani v kvalite. Je to len predsudok, plast je dnes tak kvalitný, že sa vyrovná skleneným fľašiam. Ak by ste si naliali do jedného pohára pivo zo sklenenej fľaše a do druhého z plastovej, myslím, že by ste rozdiel nespoznali. Jediný a zásadný rozdiel je v cene. Sklenená fľaša je drahšia, navyše v malom pivovare nemáme kapacitu ani technológiu na vracanie fliaš a ich opätovné využitie,“ priznáva Knapec.
Dôležité je najmä skladovanie piva, teplota by nemala presiahnuť desať stupňov Celzia. Malo by byť v chladničke alebo v obchodoch v špeciálnej chladiacej vitríne. Takú ponúkal v letných mesiacoch milovníkom remeselného piva Kaufland. V rámci dlhodobého projektu, do ktorého sa zapojilo 29 pivovarov, prináša široký sortiment remeselných pív.
K projektu sa pridali väčší aj menší dodávatelia, preto sa podmienky na spoluprácu nastavovali individuálne. Všetky pivovary podľa vlastných kapacít zásobujú buď celú predajnú sieť cez logistické centrum, alebo svoje pivá dodávajú lokálne. Z tohto dôvodu sa môže stať, že niektoré značky sú iba v regionálnych predajniach v ich okolí.
Už tak môžete podporiť remeselné pivovary aj v rámci bežného nákupu v predajnej sieti Kaufland. Okrem nových chutí tak máte možnosť objaviť aj nové typy pív. Ležiak, IPA, APA, ALE či hefeweizen ako pšeničné.
Pivovarník František Hujík: Pena na pive musí vydržať
Hlavný pivovarník pivovaru Vŕšky František Hujík sa narodil v Ostrave, ako hovorí, hneď vedľa pivovaru, čo sa mu stalo osudným. Pivovarskému remeslu sa vyučil v Topoľčanoch, kde uvaril aj svoje prvé pivo. Písal sa rok 1971 a koľko hektolitrov odvtedy prešlo jeho rukami, by asi nik nezrátal. Aj po rokoch ho však proces varenia piva stále fascinuje.
Čo máte na práci pivovarníka najradšej?
Zamiloval som si tie vône. Prvá je podobná ako v pekárni, keď vysypeme do vody pomletý jačmeň, slad, možno aj preto sa pivu hovorí tekutý chlieb. Potom je to pri konci zase špecifická vôňa akoby melasy, varenia chmeľu. Je to krásna robota, hoci ťažká. Pri pive treba byť neustále, každých 10 až 15 minút prebieha nejaká operácia. Sme pri ňom od začiatku, až kým sa nedostane do suda alebo do fľaše. Jeden človek je pri pive od a do zet.
Čím je podľa vás remeselné pivo výnimočné?
Naše terchovské je od začiatku štvorsladové, má vyšší obsah alkoholu, je hustejšie, neupravuje sa chemicky a pivo je plnšie ako filtrované. Počas varenia pridávame minimálne tri odrody českého chmeľu. Chmelíme ho tak, aby tam tie odrody sladu bolo cítiť, má vyváženú sladko-horkú chuť.
Pivári majú pozdrav Daj Boh šťastia. Potrebujete pri robote aj šťastie?
Pri výrobe piva používame dary zeme, prírody. Základom sú voda, slad, chmeľ a špeciálne kvasnice. Aby sa nám várka vždy podarila, určite k tomu potrebujeme aj trošku šťastia.
V pivovare ste celé roky. Chodíte ešte občas na pivo a dokážete si ho vychutnať?
Ale áno, samozrejme. Na podanie piva si však potrpím, je to trochu profesionálna deformácia. Vždy si v pohostinstve najskôr pozriem pohár, k pivu privoniam a dám si jeden - dva glgy. Pivo musí mať farbu a iskru. Hodnotím aj penu, tá je veľmi dôležitá, doslova korunka krásy. Musí vydržať na pive aspoň päť minút. Potom si ho vychutnávam, potrebujem mať na pivo čas a náladu.
Tento článok vám prináša Kaufland.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
