Od brány rodinného domu, ktorý sa vôbec nelíši od bežnej zástavby v obci Diakovce, na nás máva mladý muž. Cítiť z neho entuziazmus a nadšenie, že môže predstaviť svoj unikátny spôsob pestovania hlivy ustricovej na Slovensku. Balázs Cserge totiž prišiel s plánom pestovať hlivu inak ako v pivniciach, baniach a maštaliach.
Moderná technológia pestovania
Balázs Cserge založil s podporou rodiny a najbližších svoju poľnohospodársku firmu Bioeuropa už dávnejšie, no nápad pestovať hlivu dostal pred necelými dvoma rokmi.
„Mali sme ako poľnohospodári veľmi zlý rok. Vtedy som začal chápať, že poľnohospodárstvo je veľmi vrtkavé. Raz za rok zasejete a na konci zožnete úrodu, ktorá ale nemusí vyjsť podľa očakávaní. Navyše podmienky pestovania ani pri najlepšej snahe nedokážete ovplyvniť. Neviete či príde sucho, mrazy, bude príliš daždivo. Neviete, aký rok príde, niektorý je horší, niektorý lepší. "
(zdroj: Jaroslav Novák)
„Vtedy som začal premýšľať a hľadať možnosť, ako pestovať niečo, čo by sme dokázali produkovať celoročne a dokázali by sme vytvoriť dokonalé podmienky bez ohľadu na počasie,“ hovorí Cserge, ako vchádzame bránou do dvora rodinného domu.
Na prvý pohľad už vidíme, že priestor sa radikálne líši od bežných dedinských záhrad. Dominujú mu tri biele podlhovasté stavby. Z diaľky pripomínajú veľké biele chladiace boxy uprostred trávnatej plochy.
Prichádzame k nim bližšie a Cserge vysvetľuje, aká alchýmia sa za ich dverami odohráva: „Pestovať hlivu nie je jednoduché. Potrebuje špeciálne podmienky a vytvoriť ich stálo mnoho úsilia. Museli sme vymyslieť technológie a uspôsobiť ich na to, aby dávali to, čo hliva potrebuje. Začiatky vôbec neboli jednoduché. Postupovali sme formou pokus - omyl, ale nakoniec sa nám podarilo zabezpečiť pre hlivu podmienky, pri ktorých má najoptimálnejší rast, najmä celoročne. Ide tu o také malé mikrosvety," ukazuje na domčeky Cserge a otvára prostredný, v ktorom sú hlivy pripravené na zber.
(zdroj: Jaroslav Novák)
Zdravý hríb pochádza zo zdravého prostredia
Hneď nás ovanie hríbová aróma. Je to neuveriteľné. Akoby sme sa razom preniesli kamsi do stredu lesa v čase hubárskej sezóny. V interiéri však nenájdeme žiadne spráchnivené drevo, lístie ani ihličie, ale čisté a takmer sterilné prostredie. Priestor je plný regálov, na ktorých sú naukladané vrecia dávajúce novú úrodu hlivy.
Vôňa horského prostredia ostro kontrastuje s moderným zariadením. V strede miestnosti je akási tajomná nádoba, z ktorej sa prudko dymí. Neskôr sa z nej vykľuje zvlhčovač, ktorý udržiava v priestore presne tú hladinu vlhkosti, ktorá robí hlive dobre. V každom z troch domov sú však podmienky iné.
Dva týždne sa vreciam s hlivou kúri. Následne začínajú vychádzať prvé hríby, vtedy sa zníži teplota, zmení sa vlhkosť, aby mala hliva opäť iné podmienky a dosiahne najlepšie výsledky.
Čistota a vyšperkovanie podmienok vníma pestovateľ ako svoje najväčšie tromfy. „V maštaliach, v bani, alebo na dreve sa nikdy pestovateľom nepodarí dosiahnuť takú úroveň čistoty, akú mám ja, “ chváli sa Cserge. Ak by sa náhodou s hlivou niečo stalo, vrecia s hlivou by napadli baktérie, vyhodí sa substrát, miestnosť sa vydezinfikuje a nasadia sa nové vrecia s mycéliom.
(zdroj: Jaroslav Novák)
Dodávame tie najčerstvejšie hlivy
„Vedeli sme, že hliva potrebuje vlhkosť, správnu teplotu a menej svetla. Ak ho je príliš, huba ostáva svetlá, ak málo, získa neprirodzene tmavú farbu. Skladali sme všetko sami. Od teploty, cez nastavenie klimatizácie, vetrania až po správnu vlhkosť. Nebolo to ľahké."
"Dnes už je však systém automatizovaný. Meria sa CO2, vlhkosť, teplota a všetko sa automaticky nastavuje. Kým prišli prvé úrody, veľa hlivy vyšlo nazmar, ale dnes dosahujeme vynikajúcu úrodnosť a krásne a zdravé hríby,“ ukazuje Cserge na hlivu, ktorú už túto noc oberie a poputuje priamo do skladov Kauflandu v Ilave, odkiaľ je už ráno distribuovaná priamo do predajní.
(zdroj: Bioeropa)
V Bioeurope sa hliva pestuje priebežne. Preto je domčekov viacero. Chceli sa vyhnúť tomu, že budú musieť mať naraz veľkú úrodu a potom dva týždne čakať na ďalšiu. "Bežní pestovatelia majú naraz obrovské úrody. S tým je po prvé problém, aby sa huba celá predala a následne musia čakať dva týždne na ďalšiu,“ hovorí Cserge. Vďaka tomu svoj model pestovania postavil ešte na jednom pilieri a tým je pravidelnosť a kontinuita.
Keď v jednom domčeku hliva klíči, v druhom dozrieva. To znamená, že na rozdiel od veľkopestovateľov nemá naraz úrodu 1000 kilogramov hlivy, ale každý týždeň oberie od 500 do 900 kilogramov a to počas celého roka. Preto majú v Kauflande prakticky stále najčerstvejšie hlivy.
Keďže celú úrodu z Bioeuropy odoberá Kaufland, v rámci distribúcie sa šetrí aj životné prostredie. Hliva sa oberá tesne pred odvozom, balí sa do prepraviek, ktoré sa následne prázdne vracajú. „Eliminuje sa balenie, fóliovanie, plasty a kupujúci má hlivu tak čerstvú, ako sa len dá. Prakticky do pár hodín,“ hovorí o distribúcii Cserge.
Prečo by Slováci nemohli mať slovenskú hlivu?
Dnes ešte Cserge nakupuje vrecia so slamou a semienkami hríbov, no ako vo všetkom, aj tu sa pozerá do budúcnosti. Určite by chcel byť raz úplne sebestačný v pestovaní a vrecia nenakupovať, ale vytvárať si vlastné. To chce čas, ale aj investície. A tie sa hľadajú len ťažko.
„Celý tento projekt som budoval z vlastných zdrojov, pretože aj keď sú dotácie pre poľnohospodárov, sú pre veľkých. Malý nemá veľkú šancu ich získať a tak som už niekoľko rokov nebol na dovolenke. Ale toto je naše, toto ma baví,“ hovorí s nadšením o svojej hlive Cserge.
(zdroj: Bioeuropa)
Nedá sa mu neveriť, keď vidíte nadšenie v očiach mladého muža, ktorý namiesto dovolenkovania kultivuje pre Slovákov ich vlastnú hlivu. „Mnohé reťazce nemajú slovenské hlivy. Dovážajú ich často z Čiech alebo z Poľska a okolitých štátov. Pestovatelia hlivy zo Slovenska zato vyvážajú hlivu sušenú, alebo predávajú priamo.
„Mojim cieľom bolo produkovať kvalitný hríb tu na Slovensku a preto som rád, že na to Kaufland pristúpil. Prečo by sme mali dovážať hríby, ak si vieme dopestovať aj vlastné?“ pýta sa Cserge.
„Som človek, ktorého bavia nové veci a všade je čo zlepšovať," pokračuje v rozprávaní a vyloží na stôl vrecúška sušenej hlivy v ekologickom balení.
„Tu sú prvé prototypy sušenej slovenskej hlivy a tak isto by som v budúcnosti dal Slovákom možnosť pochutiť si aj na dobrej sušenej slovenskej hlive v peknom balení. Nemala by byť v plastovom tégliku. Je vhodné šetriť životné prostredie a minimalizovať odpady,“ usmieva sa.
(zdroj: Jaroslav Novák)
No to sú zatiaľ iba plány. Z domu sa ozýva džavot detí a Cserge naznačí, že to sú jeho dvaja pokračovatelia rodu. Snáď aj budúci pestovatelia. Veď aj dnes Bioeuropa funguje ako rodinný podnik, ktorý sa rozhodol robiť veci inak. Poctivo, s nadšením a jednoducho preto, že aj Slováci majú nárok na čerstvú hlivu zo Slovenska, ktorú si môžu kúpiť v každom Kauflande.
Tento článok vám prináša Kaufland.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Autor: Marek Mittaš pre Kaufland
