(zdroj: Tomáš Halász)
V chladnom októbrovom ráne pôsobí vysvietený veľký skleník na okraji obce Bruty dramaticky, efektne a pri jemnej hmle aj trochu romanticky. Jeho svetlo sa odráža v jazierku, ktoré zachytáva dažďovú vodu na zavlažovanie, a kým v skleníku dozrievajú jesenné cherry paradajky, vo vedľajšom sade oddychujú čučoriedkové kríky pripravené na zimu.
Ak máte radi dobré slovenské paradajky, je veľká šanca, že na váš stôl prišli práve z družstva Ovozela, ktorá združuje slovenských pestovateľov ovocia a zeleniny. Zeleninu pestujú tiež v moderných skleníkoch a fóliovníkoch v Kameničanoch, Handlovej, Novákoch a Veľkých Zlievcoch, Marcelovej a Plaveckom Petri Ich najväčší skleník s rozlohou štyri hektáre vykuruje energia z lokálneho geotermálneho vrtu.
„Je to veľká výhoda slovenských skleníkov,“ hovorí Anna Kováčová, PR manažérka družstva Ovozela, ktoré pomáha slovenským farmárom dostať ich produkty do obchodných reťazcov. „V Holandsku sa všetko vykuruje plynom, u nás je to ekologickejšie,“ dodáva.
V Holandsku sa paradajky zbierajú ešte zelené. My ich zbierame až vtedy, keď sú všetky červené.“
Hlavný rozdiel medzi dovážanými a domácimi paradajkami zistíme po malej chvíli. Najprv si však navlečieme ľahký biely ochranný overal, aby sme k paradajkám nepriniesli neželaných škodcov. V časoch pandémie nám tieto opatrenie dávajú ešte väčší zmysel, a tak si nasúvame aj modré návleky na topánky a vchádzame do paradajkovej ríše. V dvoch veľkých skleníkoch tu rastie naraz štyri až päť odrôd, ktoré sa sadia a zbierajú priebežne počas celého roka.
„V Holandsku sa paradajky zbierajú ešte zelené,“ hovorí agronóm Ondrej Daniel a na strapci ukáže malú nedozretú paradajku. „My ich zbierame až vtedy, keď sú všetky úplne dozreté a červené,“ dodáva.
Chuť a vôňa sa vraj u paradajok vyvinú práve v poslednom štádiu dozrievania, preto dovezenej zelenine tak často zvyknú chýbať. Od momentu, kedy sa paradajky v skleníkoch Ovozela pozbierajú, sa na pulty predajní dokážu dostať aj do dvanástich hodín. Debničky s úrodou sa najskôr odvezú do skladu, zabalia sa podľa presných požiadaviek reťazcov a ihneď putujú do obchodov.
(zdroj: Tomáš Halász)
Čmeliaky sú prijateľnejšie ako včely
Od zelených paradajok sa pomaly presunieme aj k ich červenším kolegyniam a dostaneme sa na opačnú stranu skleníka. Okrem chuti a vône sa naša debata dostane aj k vykurovaniu samotných priestorov.
„Geotermálne vrty sa tu využívali vždy, nie je to nič nevídané,“ opisuje Andrej Koščo zo spoločnosti Vitazel a jedným dychom dodáva, že moderné technológie aj tento systém posunuli výrazne dopredu. Počítače a softvéry v skleníkoch monitorujú a upravujú správnu teplotu, vlhkosť či svetlo, úroda sa pestuje v špeciálnych substrátoch a namiesto škodlivých pesticídov zeleninu chráni premyslená biologická ochrana. „Dnes je to už naozaj veda,“ hovorí Kočšo.
Zber ovocia a zeleniny však stále zostáva v ľudských rukách a žiadna technológia ich tak skoro nenahradí. Zatiaľ čo zber melónov na poli je skutočné prírodné fitko, chrbtice zberačiek a zberačov v skleníkoch dokáže sčasti ochrániť takzvaná hydropónia, teda pestovanie paradajok, uhoriek či jahôd na vyvýšených podstavcoch so zeminou.
Na Farme Bruty planty paradajok rastú v kokosovom substráte, ktorý je podľa agronóma kvalitnejší a udržateľnejší ako iné zeminy či sklená vata. Kokosové vlákna lepšie zadržiavajú vodu a živiny a po dopestovaní sa dajú recyklovať a použiť ďalej.
Okolo rastlín paradajok sa točia dlhé korene, vďaka ktorým obyčajný slovenský skleník pôsobí celkom exoticky. Každá rastlina má korene dlhé 14 až 15 metrov. Pod podstavcami ležia orezané listy, ktoré sa zbierajú na kompost. Neodnášajú sa však priebežne, aby s nimi pracovníci neodniesli aj prospešných chrobákov – biologickú ochranu. Tá dokáže rastliny chrániť ekologickejšie a účinnejšie ako chémia, hoci boj so škodcami je často namáhavý.
Malému hmyzu pri ochrane paradajok na farme pomáhajú aj špeciálne rozmiestnené feromóny a lampy. Paradajky z týchto skleníkov vychádzajú bez chémie či pesticídov a keďže sa zbierajú aj balia v rukaviciach, tak aj bez nebezpečných baktérií.
Výnimočnú pozíciu v skleníkoch so zeleninou majú čmeliaky, ktoré spia v kartónových búdkach nad paradajkami. Sú nesmierne dôležité na opeľovanie rastlín a pre pestovateľov sú prijateľnejšie ako včely, keďže sa lepšie udržia na jednom mieste.
Čmeliačiky, ako im hovoria v Brutoch, sú tu so všetkými zadobre, jediné, čo sa im nepáči, je vraj modrá farba.
„Sú alergickí na modrú farbu. Ak má niekto oblečené modré tričko, hneď si to všimnú,“ hovorí agronóm Daniel a s úsmevom dodáva, že kvôli pokoju zamestnancov i čmeliakov radšej modré oblečenie v skleníkoch zakázali. „Modrá tu nie je dobrá,“ dodáva so smiechom.
(zdroj: Tomáš Halász)
Kde nestačí štát, tam pomáhajú reťazce
V družstve Ovozela síce považujú pestovanie prvotriedneho ovocia a zeleniny za základ, je to však len polovica celej práce. Zvyšných 50 percent celého príbehu vytvára distribúcia, ako plodiny dostať k ľuďom a neznížiť ich kvalitu.
V Senci, Prešove a Marcelovej preto vytvoril člen družstva Ovzozela veľký sklad vo výmere 11-tisíc metrov štvorcových (plus 2500 metrov štvorcových v Prešove), pre členov družstva a ostatných farmárov, ktorí pre nich pestujú. Ide o dlhodobé vzťahy, pri ktorých sú vytvorené dohody o odrode, výmere, finančnej podpore a dohodnutý plán pestovania. Všetko v sklade je prísne kontrolované.
Kaufland bol jedným z prvých reťazcov, ktorý s pestovateľmi začal robiť zmluvy na sezóny, čím priamo aj nepriamo podporoval pestovanie na Slovensku.“
Paradajky si tu od jednotlivých fariem preberú zamestnanci, ktorí pri štyroch rôznych linkách rozdeľujú produkty podľa odrody do papierových vaničiek či plastových „šejkrov“. Nová triediaca linka z USA zase rozdeľuje mäkké kusy od tvrdých a zbavuje čučoriedky nečistôt. Na začiatku októbra nájdeme v sklade hory slovenských oranžových tekvíc, koreňovú zeleninu, kapustu, paradajky, zemiaky i cibuľu.
„Tento sklad funguje len ako prekladisko, tovar sa tu naozaj dlho neohreje,“ opisuje Koščo.
„Často sa stáva, že karfiol alebo kaleráb sa ráno pozbierajú, prídu do skladu a na druhý deň sú už v obchode,“ dodáva.
Hoci slovenskí farmári a producenti často protestujú, že na Slovensku sa pestuje len repka olejná a v potravinách si nie sme sebestační, pestovatelia zeleniny s tým celkom nesúhlasia. Na Slovensku sa pestujú melóny, karfiol, čučoriedky, jahody, mrkva, petržlen, kapusta, jablká, broskyne, uhorky, paprika aj paradajky a iné komodity. A hoci je podpora od štátu vraj slabá ale pri spolupráci s obchodnými reťazcami sa slovenskej zelenine a ovociu darí lepšie. Je o nich veľký záujem a skracovanie dodávateľských reťazcov dáva zmysel ekologicky a často aj ekonomicky.
„Reťazce sú v ostatnej dobe ústretovejšie, majú záujem o slovenskú produkciu a podporujú ju,“ hovorí Koščo, ktorý prvú veľkú zmluvu na dodávku slovenských produktov dostal práve od Kauflandu pred viac ako desiatimi rokmi.
„Kaufland bol jedným z prvých reťazcov, ktorý s pestovateľmi začal robiť zmluvy na sezóny, čím priamo aj nepriamo podporoval pestovanie na Slovensku,“ hovorí Koščo a dodáva, že pestovateľom to dodalo istotu a oporu, akú dovtedy nemali. Vďaka kontraktom tak dnes presne vedia, aké odrody a množstvá majú vypestovať a majú istotu aj v tom, že tovar jednoducho predajú.
Kým začala naplno fungovať takzvaná integrovaná produkcia s podporou obchodných reťazcov, pestovanie zeleniny a ovocia na Slovensku bolo menej plánované a efektívne.
„Pestovalo sa to, čo bolo roky dané a čo bolo práve k dispozícii. Staré odrody a plodiny ako napríklad paradajky, uhorky či kaleráby. Neskôr sa to vyselektovalo,“ vysvetľuje Koščo.
Reťazce si začali určovať, aké odrody potrebujú, aj aké množstvo vedia odkúpiť.
„Po dohode s pestovateľmi si vybrali odrody, ktoré sú vhodné pre naše podnebie a ktoré spĺňajú ich kritériá na vzhľad, chuť alebo kaliber,“ dodáva.
„Dovtedy sa nikto príliš nestaral, ako to bude chutiť,“ hovorí Koščo, ktorý ako príklad udáva štipľavé biele papriky z juhu Slovenska, ktoré sa v obchodoch ťažko predávali.
Na meniace sa chute zákazníkov, ale aj trendy dnes už pravidelne reagujú aj slovenskí pestovatelia. Kým pred desiatimi rokmi by ste malé strapcové kokteilové paradajky hľadali ťažšie a trhu vládli veľké, klasické rajčiny, dnes v Kauflande nájdete počas najväčšej sezóny aj 20 rôznych odrôd maličkých sladkých paradajok, ktoré stále naberajú na popularite.
(zdroj: Tomáš Halász)
Slovenská sebestačnosť
„Slovenskej zeleniny a ovocia by v obchodoch mohlo byť čím ďalej tým viac,“ myslí si Andrej Koščo, ktorý pracuje s pestovateľmi z každého kúta Slovenska.
„V obchodoch dnes nájdete 80 až 90 percent slovenských paradajok, len zvyšok sa dováža. Kedysi to bolo presne naopak,“ hovorí.
Aj keď si napríklad paradajky vieme na Slovensku dopestovať, nie však všetky reťazce uprednostňujú nákup tých u nás vypestovaných, a tak sa stáva, že na pultoch je vidieť aj zahraničné, napríklad z Maroka či Španielska.
„Čučoriedky boli tiež artikel, ktorý sa tu kedysi vôbec nepredával a dnes sa pestujú aj komerčné odrody,“ opisuje Koščo s tým, že dnešných 40 hektárov čučoriedkových sadov plánujú do pár rokov rozšíriť na 100 hektárov.
„Kaufland celú sezónu predával len slovenské čučoriedky,“ opisuje. „Historicky sa tu pestovalo skoro všetko, potom takmer nič, a dnes to opäť ožíva,“ hovorí Koščo.
Dariť sa začína aj slovenským jahodám, jablkám či mrkve. „Posledné mesiace som strávil veľa času s pestovateľmi jabĺk a zistil som, že Slovensko má veľmi dobrú klímu na ich pestovanie,“ hovorí Koščo, ktorý slovenské jablká prirovnáva k najkvalitnejším odrodám v Európe.
„Keby sa to rozšírilo, pri jablkách tiež môžeme byť sebestační,“ dodáva.
Kvôli zmenám klímy sa mnoho pestovateľov musí prispôsobovať novým podmienkam a veľa plodín sa, podľa Andreja Košča, presunie z tradičnejšieho juhu postupne viac na sever. Ak sa však rozšíri pestovanie v skleníkoch a zväčší sa kapacita kvalitného skladovania, väčšina plodín sa u nás môže pestovať aj celoročne, podobne ako dnes paradajky. Pestovatelia na to však potrebujú podporu od štátu, obchodných reťazcov i zákazníkov.
Novinkou v pestovaní na farme v Brutoch bude pestovanie jahôd v skleníku. Ide o prvý skleník na pestovanie jahôd na Slovensku. Tie sa budú oberať až desať mesiacov v roku. Prvú úrodu budú farmári zbierať už túto zimu vo februári.
„Keď pôjdete kdekoľvek do Rakúska, Nemecka či Maďarska, uvidíte tam prevažnú väčšinu vlastných produktov. Navyše za slušné ceny, nie paradajky za 50 centov. Oni si tiež ten svoj trh chránia, podporujú ho a snažia sa udržiavať ceny, čo je alfa a omega toho, aby to fungovalo,“ uzatvára Koščo.
Tento článok vám prináša Kaufland.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
Autor: Miroslava Širotníková pre Kaufland
