Nie je to klasická mliekareň, akú poznáte z reportáží o výrobe mlieka. Na družstve v Slatine nad Bebravou je minimliekareň a v nej stádo, ktoré si šľachtili päť rokov. Je ich vlastné, nemá ho nikto iný.
75 percent našich pozemkov je v ochrannom pásme vôd, tým pádom nemôžeme hnojiť. V okolí je sedem prameňov s pitnou vodou.“
Rovnako unikátne je aj ich mlieko, o ktorom sa na Slovensku veľmi nehovorí. Obsahuje bielkovinu betakazeín A2, vďaka ktorému je ľahšie stráviteľné a posilňuje srdcovo-cievny systém. Zároveň je pre ľudí s alergiou na mliečne bielkoviny vhodnou alternatívou k ovčiemu alebo koziemu mlieku.
Kde sa dá kúpiť, v čom je iné a prečo na farme odmietajú kŕmiť kravy kukuričnou silážou napriek tomu, že to robia všetci ostatní a nadoja kvôli tomu menej mlieka?
Mlieko vonia ako horská lúka
Slatina nad Bebravou leží v kopcoch Strážovskej hornatiny. Z jednej strany ju objíma Smradľavý vrch, z druhej strmé vápencové svahy Žrebíkov. Je to podhorská oblasť s minimom ornej pôdy, čo poľnohospodárstvu veľmi nepraje. Nehovoriac o tom, že miestna mliekareň dlhé roky mlieko len predávala do okolitých mliekarní za nízke výkupné ceny, ktoré ledva pokryli náklady na výrobu.
Pred niekoľkými rokmi si preto povedali, že jedinou cestou k záchrane družstva bude, ak k chovu kráv a produkcii mlieka pridajú aj výrobu mliečnych výrobkov. V roku 2015 tak v pivnici svojej administratívnej budovy vybudovali vlastnú minimliekareň.
Čo ich presvedčilo, že o ich mlieko a mliečne výrobky bude záujem?
Mlieko zo Slatiny je odlišné ešte skôr, ako sa mliekom vôbec stane. Stádu totiž prestali dávať kukuričnú siláž, ako je u hovädzieho dobytka bežné. Kravy kŕmia trávou, ďatelinou a senom s prídavkom obilnín a vitamínov. Kvôli lepšej chuti im pridávajú cukrovarské rezky.
„Kukuričná siláž vytvára v mlieku špecifickú príchuť. Keď tam nie je, mlieko je oveľa lahodnejšie a príjemne vonia horskou lúkou. V syroch zase kukuričná siláž spôsobuje, že praskajú. Neskromne si myslím, že naše mlieko patrí medzi najlepšie na trhu,“ vysvetľuje riaditeľ družstva v Slatine nad Bebravou František Jurčík.

Mlieko neupravujú odstreďovaním tuku, vďaka čomu si zachováva plnú chuť a prirodzený obsah všetkých látok. Negatívom bezsilážneho kŕmenia však je, že sa zníži produkcia mlieka.
„Možno tým v rámci úžitkovosti okrádame samých seba o nejaké litre, ale stojí nám to za to. Chuť mlieka a následne aj výroba syrov je vďaka tomu bezchybná,“ dodáva šéf družstva.
V čom sa líši A2 mlieko od bežného?
Čiernobiele holštajnské kravy síce vyzerajú ako bežné dojnice, ale predsa sú iné. V Slatine nad Bebravou vyšľachtili stádo špeciálne na produkciu mlieka, ktoré obsahuje bielkovinu betakazeín A2. Vo svete ho poznajú už viac ako dvadsať rokov, u nás sú priekopníkmi práve poľnohospodári zo Slatiny nad Bebravou.
Mlieko s označením A2
Mliečne bielkoviny sa skladajú z dvoch základných častí: srvátky a kazeínu. Kazeínovú časť tvorí betakazeín A1 a betakazeín A2.
Prakticky všetky bežne dostupné mlieka obsahujú zmes A1 a A2 betakazeínov. Ľudia alergickí na kravské mlieko majú problém s variantom A1 kazeínu.
Konzumácia A2 mlieka prináša benefity v podobe jeho lepšieho trávenia, mäkšej stolice a prípadných menších bolestí žalúdka. Vedecké štúdie tiež uvádzajú, že betakazeín A2 nespôsobuje zápalové ochorenia ako je kolitída alebo syndróm dráždivého čreva.
Zdroj: Ho, S., Woodford, K., Kukuljan, S., Pal, S. Comparetive effects of A1 vers A2 beta-casein on gastrointestinal measures: a blinded randomised cross-over pilot study European Journal of Clinical Nutrition. 2014; 68: 994-1000.
Podľa viacerých štúdií je mlieko s betakazeínom A2 ľahšie stráviteľné. Mliečne bielkoviny sa skladajú z dvoch základných častí, srvátky a kazeínu. Kazeínovú časť tvorí betakazeín A1 a betakazeín A2.
„S betakazeínom A1 majú problém ľudia alergickí na kravské mlieko. Táto varianta má vzťah k vyššiemu výskytu kardiovaskulárnych ochorení a vyššej hladine cholesterolu v krvi. Preto je pre konzumáciu vhodnejšie A2 mlieko,“ tvrdí Ivan Pavlík, vedecký pracovník Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.
V Slatine nad Bebravou vyšľachtili stádo, ktoré produkuje práve mlieko s betakazeínom A2. Na ďalšie rozmnožovanie už vyberajú zvieratá výlučne s genotypom A2A2 a každé pre istotu geneticky testujú. Majú tak dokonalý prehľad o celom stáde.
„Mlieko A2 máme oddelené od ostatnej produkcie a následne ho spracovávame v našej vlastnej minimliekarni. Takéto mlieko má viaceré benefity, všímajú si ho najmä športovci,“ približuje Jurčík.
Veľa ručnej práce
Na družstve v Slatine nad Bebravou aktuálne chovajú 300 kráv a denne vyprodukujú 9-tisíc litrov mlieka.
Spracovať však dokážu len okolo tisíc litrov, pretože sa dostali na svoju skladovú kapacitu. Objem im narástol po tom, ako začali mlieko a výrobky dodávať do Kauflandu. Keby chceli vyrábať viac, narážali by aj na limity samotnej výroby.
„Technológiu tvorí jedna veľká nádoba, v ktorej sa mlieko pasterizuje a vyrábajú sa v nej aj ostatné produkty. Je to pomalšie a vyžaduje si to veľa ručnej práce,“ vysvetľuje riaditeľ družstva.
Ak by chceli výrobu urýchliť, prišli by o to najdôležitejšie, na čom si pri nej potrpia a čo odlišuje ich výrobky od ostatných.
„Chuť výrobkov vytvára množstvo detailov ako dĺžka zrenia alebo teplota, pri ktorej je mlieko uskladnené. Veľa sme skúšali a učili sa od odborníkov zo Slovenska aj Švajčiarska. Trvalo možno trištvrte roka, kým sme výrobky dali do predaja,“ spomína Jurčík.
Mlieko chutí ako domáce, nič z neho neodoberú
Tajomstvo poctivej chuti výrobkov od Mojej Kravičky spočíva v tom, že ako mlieko nadoja, tak ho aj spracujú. Nič z neho neodoberajú. Aj preto sú ich jogurty alebo zakysanka husté a plné smotany. Presne také, aké ich robili v minulosti ľudia doma. Najviac sú hrdí na tvrdé syry, ktoré v chladiacich boxoch zrejú minimálne dva mesiace.
„Čím dlhšie syr zreje, tým je kvalitnejší. Dá sa povedať, že pri správnom uskladnení sa nikdy nepokazí. Výroba je jednoduchá, ale nesmieme zanedbať žiaden detail,“ hovorí riaditeľ.
V mliekarni vyrábajú aj tvaroh, tvarohové dezerty, syr na grilovanie, ktorý sa nerozteká, či mäkké syry s rôznymi bylinkami, čili korením alebo kôprom a cesnakom.

Transparentné obaly sú firemnou filozofiou
Družstvo zo Slatiny nad Bebravou sa v rebríčku Top 200 fariem na Slovensku umiestnilo na 20. mieste. Riaditeľ to považuje za úspech, pretože musia fungovať v podhorskom prostredí a zápasia s nižšou úrodou aj lesnou zverou, ktorá pravidelne likviduje tretinu úrody.
„Okrem toho je 75 percent našich pozemkov v ochrannom pásme vôd, tým pádom máme veľmi obmedzené hospodárenie a nemôžeme hnojiť. V okolí je sedem prameňov s pitnou vodou,“ konštatuje Jurčík.
Výrobky od spoločnosti Moja Kravička zaujmú v obchodoch na prvý pohľad. Ich obaly sú priehľadné, zákazník teda presne vidí, čo kupuje.
„Väčšina výrobcov má krásne farebné obrázky po celom obale, zákazník však nevidí, čo v ňom nájde. My sme chceli, aby náš produkt bol vidieť. Sme naň hrdí a nechceme to skrývať. Mám radosť, že regál v Kauflande je skoro z polovice obsadený našimi výrobkami. Raz by sme ho chceli zaplniť celý,“ praje si František Jurčík.
O tom, či sa to podarí a v Slatine nad Bebravou rozšíria výrobu, rozhodnú najmä zákazníci. Pokiaľ bude o ich poctivé mliečne produkty naďalej veľký záujem, riaditeľ to nevylučuje.
Zaujímavosť: Spotreba mlieka na Slovensku
Ročná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku pomaly rastie. Podľa informácií Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka je priemerná ročná spotreba na úrovni 173,6 kilogramu. Pred desiatimi rokmi bola celková spotreba o dvadsať kilogramov na osobu nižšia.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby každý človek ročne skonzumoval 220 kilogramov mliečnych výrobkov.
Za posledné roky výrazne stúpla spotreba syrov a tvarohu, a to o štyri kilogramy na rok a obyvateľa od roku 2009. Zvýšenú obľubu zaznamenali aj kyslomliečne produkty, v rámci ktorých spotreba stúpla o asi päť kilogramov na osobu a rok. Spotrebitelia tiež častejšie siahajú po masle, informuje Slovenský mliekarenský zväz.
Tento článok vám prináša Kaufland.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.