Čučoriedky len pre dospelých. Tradičný likér robia z darov lesa

Ľubomír Beňuš maceruje lesné čučoriedky v liehu celý rok.

Ľubomír Beňuš vyrába v Oravskej Polhore Hafirovicu. (Zdroj: SME Creative, Jakub Straňanek)

Je koniec septembra 2021. Spoza hôr nad Oravskou Polhorou vychádza slnko a šestica zberačov práve stúpa prudkým kopcom. V plachtách na chrbtoch majú prázdne vedrá, v rukách česáky. Ticho lesa občas preruší zvuk zvončeka, aby zvieratá vedeli, že v lese je návšteva. Cŕn, cŕŕn.

Čučoriedky alebo hafiry, ako im tu hovoria, sú pre Oravu a susedný Liptov tradičným bobuľovitým ovocím. Na ich zbere sa za ostatných sto rokov nič zásadné nezmenilo. Stále treba šliapať vysoko do kopcov, postupne vyčesávať drobné tmavomodré plody a čistiť ich od listov. Nezmenila sa ani ich chuť, tie lesné majú svoje čaro.

Prišiel na to aj Ľubomír Beňuš. V Oravskej Polhore už piaty rok vyrába Hafirovicu, likér z ručne zbieraných lesných čučoriedok.

„Hafirovica je spojením tradičného lokálneho produktu, čistých prírodných surovín, ručného zberu a pôvodnej receptúry. Je to kus poctivej Oravy v každej fľaši. Nepredávame alkohol, ale emóciu,“ hovorí Beňuš.

Ako dlho trvá vyrobiť ju a kde sa dá kúpiť?

Od zváračky k čučoriedkam

Ľubomír Beňuš vyštudoval mechanizáciu lesného a poľného hospodárstva a pracoval v rôznych zamestnaniach a mestách na Slovensku. Robil zvárača, neskôr aj šoféra autobusu, stále ho však niečo ťahalo domov do Oravskej Polhory.

„Odmalička sme chodili na čučoriedky do lesa nad dedinou. Keď som neskôr premýšľal nad tým, čo robiť, napadlo mi, že by bolo fajn vyrábať niečo tradičné, domáce, robiť niečo, čo má zmysel. Voľba bola jasná. Hafirovica je produktom, ktorý to všetko spĺňa,“ spomína na začiatky Ľubomír Beňuš.

Súvisiaci článokSkladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu Čítajte 

Oravská Polhora je najsevernejšou obcou na Slovensku. Babia hora, ktorá sa nad ňou týči, je pre generácie Oravcov čučoriedkovým kráľovstvom. Ich zberu a spracovaniu sa tu ľudia venujú stáročia.

„Každý kraj má svoje špeciality. Niekde sa robí víno, inde slivovica. U nás ovocie dozreje len veľmi ťažko, ale čučoriedok je tu veľa. Hafirovica je miestna špecialita, neoficiálne sa v minulosti robila pomaly v každom dome. My sme ju začali vyrábať oficiálne a vo veľkom množstve,“ hovorí Beňuš.

Vystačia si dvaja

Pri spomienkach na začiatky si viackrát vydýchne, pretože spracovanie čučoriedok a alkohol si vyžadujú množstvo povolení.

„Bola to dlhá cesta. Trvalo to viac ako rok, kým sme vôbec začali vyrábať. Aj preto sme firmu rozbiehali popri ďalšej práci. Nákup technológií bol veľkou investíciou, určite by sa za tieto peniaze dal postaviť veľmi slušný dom,“ vraví rodák z Oravskej Polhory.

Veľkou oporou mu bola manželka. Hoci stále pracuje v miestnej materskej škole ako vychovávateľka, vo firme sa stará najmä o administratívu. Na chod firmy, teda výkup čučoriedok a lesných plodov, ich spracovanie, výrobu finálneho produktu a predaj sú však len dvaja. V sezóne im občas pomôžu brigádnici.

„Sezóna čučoriedok a lesných plodov vrcholí počas leta, najmä v auguste a septembri. Na výrobu Hafirovice používame výhradne lesné čučoriedky. Spravíme výzvu a ľudia nám ich sem nosia. Postupne ich spracovávame, umývame, čistíme, chladíme a keď ich je približne jedna tona, dáme ich do maceračnej nádrže, zalejeme vysokopercentným jemným liehom a začneme s maceráciou,“ vysvetľuje Beňuš.

Čučoriedky sú rok pod zámkou

Na výrobu likérov z čučoriedok a lesných plodov existuje veľa receptov, Beňušovci majú svoj vlastný.

„Jedinečný je tým, že obsahuje až 30 percent čučoriedok. Alkohol ich konzervuje a ich výživová hodnota tak zostáva zachovaná. Samozrejme, treba ho piť s mierou,“ upozorňuje Beňuš.

Na to, aby likér chutil, treba v prvom rade kvalitný základ, ktorým sú lesné čučoriedky. Pri výkupe preto kontrolujú ich zrelosť, cukornatosť aj farbu. V porovnaní s bežnými odrodami čučoriedok sú tie lesné oveľa drobnejšie, ale ich chuť je intenzívnejšia.

Súvisiaci článokNovodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy, raňajky majú zdarma Čítajte 

Do jedného litra Hafirovice ide približne 400 gramov čučoriedok, preto ročne potrebujú vykúpiť viac ako štyri tony plodov. Podľa Ľubomíra Beňuša to však na Orave nie je žiaden problém.

„Sú tu obrovské plochy a výmery, kde čučoriedky rastú. Ročne sa v okolí urodí možno až sto ton, takže určite zostáva dosť aj pre lesnú zver. Zatiaľ sme tu žiadneho medveďa nestretli,“ hovorí s úsmevom.

Kým sa z čučoriedok stane likér, trvá to približne jeden rok. Tak dlho sú naložené a zamknuté vo veľkých nerezových maceračných nádržiach. Výroba prebieha pod dohľadom colníkov.

„Keď spracovávame lieh, musí byť pri tom colný dozor a po skončení výroby priestor, kde sa čučoriedky macerujú, zamknú a zapečatia. Na všetko sú presné evidencie, koľko liehu sme prijali a koľko sme vydali,“ vysvetľuje zámky na dverách Beňuš.

„Po roku ich spracujeme, teda zlisujeme a finalizujeme. Likér aj ochutnávame a dochucujeme tak, aby bola každá várka rovnaká. Ročne vyrobíme 10- až 15-tisíc fliaš,“ počíta Beňuš.

Okrem čučoriedok robia aj víno z lesných malín, ktoré tiež vykupujú a spracovávajú klasickou metódou ako pri výrobe vína.

Najväčší odberatelia Hafirovice

Pre malých výrobcov tradičných produktov býva často motiváciou do práce aj spätná väzba od zákazníkov. Beňušovcom sa jej dostáva hojne najmä na rôznych spoločenských akciách, kde Hafirovicu ponúkajú.

„Radi chodievame najmä na festivaly. Veľa zážitkov a pozitívnych reakcií býva pravidelne na Jánošíkových dňoch v Terchovej. Ľudia, ktorí chodievajú na Oravu, o Hafirovici už počuli. Tí, ktorí ju ochutnajú prvýkrát, sú prekvapení z jej chuti a vôbec z toho, že sa niečo také u nás robí. Niektorým musíme vysvetľovať, čo sú hafiry, ale potom sú nadšení,“ konštatuje mladý výrobca.

Medzi najväčších odberateľov Hafirovice patria hotely, reštaurácie, kaviarne a lyžiarske strediská. Keď počas pandémie poklesol odber, pomohla spolupráca s Kauflandom.

„Počas vrcholiacej pandémie, keď boli prevádzky a lyžiarske strediská zatvorené, sme zažívali veľmi ťažké časy. Zareagovali sme na výzvu Kauflandu, že hľadajú lokálnych dodávateľov. Skúsili sme to, náš produkt sa im zapáčil a začali sme spolupracovať. Veľmi nám to pomohlo prečkať ťažšie obdobie. Dokázali naraz odobrať väčšie množstvo a rozdistribuovať ho do celej siete,“ konštatuje Beňuš.

Zo zákazníkov chce fanúšikov

Ako sa pozerá na podnikanie na Slovensku? Ako uspieť v mori svetových značiek, ktoré majú na marketing a reklamu niekoľkonásobne väčšie rozpočty?

„Najdôležitejšie a zároveň najťažšie je vymyslieť produkt, o ktorý majú zákazníci záujem. Je doslova umenie presvedčiť ich, aby boli ochotní kúpiť si váš produkt a stať sa nielen zákazníkom, ale doslova fanúšikom. Úspešný je ten, kto má spokojných zákazníkov,“ dodáva Beňuš s tým, že by chcel povzbudiť aj ostatných, ktorí uvažujú nad výrobou tradičných regionálnych potravín.

Súvisiaci článokMenučko alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma a na toto sme prišli Čítajte 

„Má to zmysel, pretože ponúkame kvalitu, čerstvosť, podporujeme domácu zamestnanosť a znižujeme negatívny vplyv na klimatické zmeny,“ uzavrel výrobca z Oravy.

Hafirovicu nájdete pravidelne v jednom z obchodných domov Kaufland v Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši, Ružomberku a v Žiline, a počas celoplošných akcií aj v jeho ostatných obchodných domoch na Slovensku.

Tento článok vám prináša Kaufland.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

Neprehliadnite tiež

Éčka u nich nemajú miesto.


SME Creative

Mliečne baktérie sú najdôležitejší spolupracovníci.


SME Creative

Záujem o ne je po celý rok.


SME Creative a 1 ďalší

Ničenie vitamínov mrazom je mýtus.


SME Creative a 1 ďalší