SME
Streda, 16. jún, 2021 | Meniny má Blanka, BiankaKrížovkyKrížovky
INZERCIA

Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník

Ekologické pestovanie sa stáva celosvetovým trendom.

(Zdroj: archív Jozefa Šumichrasta)

Hoci ekologické pestovanie (bio) je šetrné k zdraviu aj prírode, je možné, že farmár nakoniec nebude mať žiadnu úrodu. Je totiž veľmi závislé od viacerých faktorov ako sú choroby či škodcovia.

Nájsť rovnováhu medzi stabilnou produkciou a poľnohospodárstvom šetrným k zdraviu aj prírode nie je jednoduché, ale riešenie existuje. Zlatou strednou cestou je integrovaná produkcia, prostredníctvom ktorej sa pestujú plodiny aj na Slovensku.

O tom, aké výhody prináša integrovaná produkcia a čo je udržateľné poľnohospodárstvo, sme sa rozprávali s Jozefom Šumichrastom, riaditeľom Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska.

Čo si môže pod pojmom integrovaná produkcia predstaviť bežný spotrebiteľ?

Integrovaná produkcia je niekde v strede medzi klasickým a ekologickým pestovaním. Klasický spôsob sa zameriava na čo najväčšiu produkciu, ekologické pestovanie zas sleduje prirodzený proces pestovania. Integrovaná produkcia využíva výhody obidvoch. Používa ekologicky bezpečnejšie postupy trvalo udržateľného poľnohospodárstva, zároveň sa snaží o stabilnú produkciu.

Je vôbec možné spojiť ekológiu s produktivitou?

Je to možné, ale náročné. Využívajú sa hlavne preventívne opatrenia v kombinácii s mechanickou a biologickou ochranou rastlín. Pri zelenine a zemiakoch sa využíva aj dodržiavanie osevného postupu, ktorého základom je rotácia plodín s cieľom zabrániť narastajúcemu výskytu chorôb a škodcov.

Aká je výhoda integrovanej produkcie pre spotrebiteľa?

Spotrebiteľ jednoducho dostáva ekologickejšiu plodinu. Dopestované plodiny sú pod zvýšeným dohľadom, pred zberom úrody sa musí robiť rozbor plodov na obsah dusičnanov, ťažkých kovov a rezíduá pesticídov. Všetky analýzy musia byť vykonané akreditovanými laboratóriami. Pravidelne je kontrolovaný obsah živín a ťažkých kovov v pôde. Integrovaná produkcia umožňuje spotrebiteľovi kúpiť plodiny nezaťažujúce tak životné prostredie s nižším obsahom pesticídov.

Ako dnes vie spotrebiteľ v obchode rozoznať, z akej produkcie ovocie a zelenina pochádzajú?

V súčasnosti je už možné nájsť na obale produktov informáciu, že ide o výsledok integrovanej produkcie. Máme spoluprácu s niektorými reťazcami ako Kaufland, v ktorom ľudia môžu nájsť tovar s označením integrovanej produkcie. Ak ľudia budú takéto produkty vyhľadávať, bude to motivácia pre farmárov k integrovanej produkcii. Záujem zákazníkov je však stále nízky.

Čím si vysvetľujete nižší záujem o produkty z integrovanej produkcie?

So spotrebiteľom sa dlho nepracovalo. Pestovatelia sami zanedbali komunikáciu. Napríklad na západe má pestovateľ kontakt priamo so zákazníkom. Preto je dnes opäť cesta združovať produkciu malých pestovateľov, ponúknuť kvalitnú produkciu na trh a obnoviť komunikáciu so zákazníkom. Spotrebiteľ bude vedieť, že z integrovanej produkcie dostáva vysoko kvalitný produkt.

V Rakúsku a Nemecku je záujem zo strany spotrebiteľa aj z tohto dôvodu o ekologické výrobky väčší. Pritom cenový rozdiel nie je markantný. Základom je osveta. Ľudia nemajú dostatok informácií, preto často ani nevedia, prečo vyhľadávať produkty z integrovanej produkcie. Viac záujmu o to, čo jeme a kupujeme, tak môže výrazne pomôcť naštartovať rozvoj pestovania zeleniny a ovocia ekologickejšími postupmi.

Ako sa teda pestujú produkty v integrovanej produkcii? Vylúčili sa pri pestovaní všetky prípravky na ochranu rastlín alebo priemyselné hnojivá?

V prvom rade sa uprednostňujú ekologické spôsoby boja proti škodcom a využíva sa napríklad ochrana a podpora užitočných organizmov. To je najväčší rozdiel v porovnaní s konvenčným (klasickým) poľnohospodárstvom. Ak už farmár musí siahnuť po chemických prípravkoch, vyberá len zo zoznamu povolených prípravkov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Zoznam obsahuje prípravky špecifické pre cieľový druh škodcov s minimom vedľajších účinkov na ľudské zdravie, na necieľové organizmy a životné prostredie. Používanie je vždy v súlade s požiadavkami plodín a na základe monitoringu.

Počet aplikácií prípravkov na ochranu rastlín je ešte aj limitovaný na päť u zeleniny a osem u ovocných stromov. Výsledná produkcia je ešte podrobená prísnej kontrole na reziduá, teda zvyšky pesticídov. Súčasťou je aj používanie rezistentných alebo tolerantných odrôd a certifikovaného osiva a množiteľského materiálu v prémiovej kvalite.

Ako rýchlo sa dá dosiahnuť zmena pestovania z konvenčného poľnohospodárstva na integrovanú produkciu?

Zmena pestovania, čiže využívanie pestovateľských postupov, ktoré budú šetrnejšie pre životné prostredie a prínosné pre zdravie spotrebiteľov, je nevyhnutná. Integrovaná produkcia predstavuje rozumné riešenie a harmóniu medzi konvenčným a ekologickým pestovaním.

Za ostatných 20 až 30 rokov sa značne obmedzili mechanické vstupy do pôdy, podceňuje sa prevencia a uplatňuje sa najmä chemické riešenie zdravotného stavu plodín. A namiesto chemických metód treba práve v zeleninárstve, ovocinárstve a vo vinohradníctve uprednostniť trvalo udržateľné biologické, fyzikálne a iné nechemické metódy ako preventívne opatrenia. Integrovaná produkcia je o premyslenom a šetrnom hospodárení. Ide o drahší, ale prírode určite bližší spôsob hospodárenia.

Kedy sa objavil tento systém pestovania?

Na Slovensku bolo pionierom združenie IPROVIN (Integrovaná produkcia hrozna a vína). Zaviedlo používanie integrovanej produkcie pre svojich členov vinohradníkov ešte v roku 2000 bez nároku na doplnkové dotácie od štátu. Po začlenení integrovanej produkcie do agroenvironmentálnych opatrení Programu rozvoja vidieka pre roky 2007 až 2013 sa systém rozšíril aj na ovocie a zeleninu.

Založené boli pestovateľské zväzy ako Zväz integrovanej produkcie ovocia a Zväz integrovanej produkcie zeleniny, ktoré uplatňovali princípy integrovanej ochrany proti škodlivým organizmom. Bohužiaľ, dobrý štart integrovanej produkcie značne spomalili zle nastavené podmienky integrovanej produkcie v slovenskej legislatíve.

Ako?

Aktuálne nastavenie podmienok spôsobilo, že pestovatelia stratili záujem o tento spôsob pestovania. Výsledkom je pokles výmer plôch zeleniny, sadov aj vinohradov. Aby sa integrovaná produkcia rozšírila, je potrebné nastaviť podmienky tak, aby bola prínosom pre životné prostredie, spotrebiteľa a atraktívna aj pre pestovateľa.

Ekologická poľnohospodárska výroba by nemala slúžiť len na čerpanie dotácií, ale mala by vytvárať aj produkciu. Pretože ak sa pozrieme na fakty, tak napríklad v ovocinárstve je 30 percent plôch sadov evidovaných v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ale úrody nedosahujú ani dve percentá celoštátneho priemeru úrod.

Tento článok vám prináša Kaufland.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.